Po Ceste hrdinov SNP 1. diel: Chopok - Ďumbier a adrenalínový zážitok
Jasná, známa predovšetkým ako najlepšie lyžiarske stredisko na Slovensku, má čo svojim návštevníkom ponúknuť aj v lete. Nie sú to síce zasnežené zjazdovky, ale o adrenalín a zábavu je postarané. V tomto blogu sa bližšie pozrieme na turistickú trasu Chopok – Ďumbier a dozviete sa, že dole sa dá ísť pešo, lanovkou a ešte inak. Všetko za Vás testovali Dada, Zuzka a Roman na vlastnej koži. Pozrite si ako sa im darilo a príďte do Jasnej aj Vy, napísať svoj vlastný príbeh.
Ako a odkiaľ na Chopok?
Trojica turistov sa stretla na Záhradkách v stredisku Jasná, ktoré je jedno z troch miest odkiaľ premávajú lanovky na Chopok. Druhé je Biela Púť a tretie nástupné miesto, Krupová, sa nachádza na južnej strane Chopku.
Lístky na lanovku a prečo sa oplatí mať GOPASS kartu
Na Záhradky pred turniket prišli presne o 10:20 a tak sa rýchlo pustili do vybavovania lístkov na lanovku. Dada už mala svoju GOPASS kartu zo zimy a tak si svoj lístok kúpila pohodlne online na mobile cez gopass.sk, popritom ako sa opaľovala na lavičke pred lanovkou.
Zuzka a Roman boli v Jasnej prvý krát a nemali vôbec nič. Dúfali, že to stihnú všetko vybaviť do 10:30, kedy bola plánovaná ďalšia jazda. Išli preto rýchlo do GOPASS Pointu - kde sú automaty, v ktorých sa dá rýchlo zaregistrovať a stať sa členom programu GOPASS.
Lístok ich vyšiel o 2 € menej, ako keby si kúpili obyčajný lístok bez registrácie na pokladni. Odteraz, keď budú chcieť ísť na hory či do Aquaparku, budú si môcť kúpiť lístok z pohodlia domova či mobilu a budú ho mať vždy najlacnejší.
Registráciu aj s nákupom lístkov zvládli do 5 minút a to aj napriek tomu, že váhali či si kúpiť lístok obojsmerný, alebo iba jednosmerný. Nakoniec zistili, že obojsmerný lístok je vlastne len o 3 € drahší a je aj "obojstranný". To znamená, že sa môžu vyviezť na Chopok, ísť sa pozrieť na Juh na Krupovú, vyviezť sa naspäť na Chopok a stále v rámci lístka sa nechať zviezť lanovkou naspäť na Záhradky. Nebolo už nad čím váhať, obojstranný lístok sa jednoznačne oplatí viac.
Lanovka sa spustila presne podľa plánu o 10:30. Zo Záhradiek, Bielej Púte a Krupovej smerom na Chopok premávajú lanovky v polhodinových intervaloch, vždy o celej a pol. Naopak z Chopku smerom dole, teda naspäť na Bielu púť, Záhradky či Krupovú premávajú lanovky vždy o štvrť a trištvrte. Síce si zabudli pozrieť kedy je posledná jazda, ale pripraveného vlekára Miroslava otázkou nenachytali. Ten im vysvetlil, že z Chopku ide posledná lanovka dole o 18.00 a ak ju nestihnú, budú musieť ísť pešo.
Cesta lanovkou a príchod na Chopok
Cesta lanovkami bola veľmi príjemná. Z lanovky sú krásne výhľady na okolitú prírodu, aj keď na nej ešte vidno následky veternej smršti, ktorá Jasnú postihla cez zimu. Príroda je bohužiaľ nevyspytateľná a sem tam zničí aj to krásne, čo sama vytvorí.
Po ceste z Priehyby na Chopok sa dá nachvíľu zahliadnuť aj jedna slovenská rarita. Uskladnený sneh, ktorý pod veľkou bielou plachtou prežije leto a bude využitý na zasnežovanie ďalšiu sezónu. Neveríte? Prečítajte si o tom viac.
Cesta hore aj s prestupom na Priehybe trvala približne 30 minút. Zuzka s Romanom boli z Rotundy unesení, všetko pôsobilo krásne a robilo veľmi dobrý prvý dojem. Hneď sa chceli ísť pozrieť hore na terasu, ale Dada im sľúbila, že tam určite pôjdu, ale až za odmenu po túre.
Cesta hrdinov SNP: časť Chopok - Ďumbier
Turistická trasa vedie popod Kamennú chatu ďalej poza Chopok. Je to časť veľmi známej Cesty hrdinov SNP a je označená červenou značkou. Nájsť chodník bolo veľmi jednoduché, keďže spočiatku sa na tú istú túru vybralo hneď niekoľko ľudí. Chodník je ale aj napriek tomu veľmi dobre vyznačený a ak by ste ho náhodou nevedeli nájsť, stačí sa spýtať.
Aj napriek tomu, že bola nedeľa a Roman očakával veľa ľudí, za niekoľko sto metrov sa už turisti roztrhali a tak mala Dada, Zuzka a Román pocit, že idú úplne sami. Konečne začalo to najlepšie z turistiky, hrebeňovka.
Krásne výhľady, majestátne hory a ticho, ktoré je dopriate len tým, čo sa venujú tomuto športu. Dada ako vášnivá lyžiarka pozerala po ceste do žľabov a spomínala na krásne zimné chvíle, kedy si práve v nich užívala freeridové lyžovanie. Cez leto však vyzerajú inak, pôsobia strmšie a o dosť nebezpečnejšie.
Prvá časť cesty im ušla rýchlo, ide sa po dobre upravenom chodníku s miernym klesaním do Krúpoveho sedla. Pre Zuzku bolo veľmi zaujímavé, koľko rôznych ľudí po ceste stretla a videla. Rodičia s malými deťmi, seniori s paličkami či bežci, ktorí zadýchaní bežali popri nej.
Najväčšie prekvapenie v Krúpovom sedle okrem výhľadov, bolo stádo kamzíkov. Pásli sa na úbočí kopca a vyzerali priateľsky. Akoby si ani nevšímali ľudí, ktorí sa zbehli okolo, aby si ich vyfotili. Niektorí akoby zabudli na to, že kamzíky sú živé zvieratá a treba rešpektovať to, že tam nie sú pre nás na okrasu. My sme návštevníci ich domova a preto by sme sa mali k nim správať s úctou a snažiť sa ich rušiť čo najmenej.
V sedle sa mení náročnosť túry z ľahkej na strednú. Začína sa mierne stúpať, ale v diaľke je vidno cieľ, vrchol Ďumbiera, čo šlapanie uľahčuje. Posledná turistická tabuľa ukazuje 20 minút na vrchol a označuje poslednú časť výstupu.
Záverečná pasáž je fyzicky najnáročnejšia a po ceste vidno, ako si menej fyzicky zdatní turisti, dávajú malé prestávky. Všetci sa však usmievajú, pretože v tak krásnej prírode sa nič iné ako usmievať nedá, aj keď človek sem tam siaha na dno svojich síl.
Vrchol Ďumbiera označuje veľký drevený kríž. Odtiaľ je krásny pohľad na celý Liptov aj Brezno. Veľmi dobre sa dá rozoznať Liptovská Mara, malé roztrúsené dediny a dokonalý výhľad ešte vylepšujú modrošedé reliéfy okolitých hôr. Jednoducho nádhera. Všetci traja sa zhodujú, že sa sem rozhodne šľapať oplatilo.
Adrenalínové prekvapenie
Po ceste naspäť si Dada pre Zuzku a Romana pripravila adrenalínové prekvapenie. Rýchlo prešli naspäť na Chopok a odtiaľ sa lanovkou zviezli na južnú stranu Chopku, na stanicu Kosodrevina. Po malom občerstvení v Restaurant Kosodrevina, ich čakal najväčší adrenalínový zážitok dňa, horské káry.
Hora adrenalínu na kolesách
Užiť si adrenalín na horských kárach sa dá v Jasnej. Pre tých čo si chcú užiť maximálny adrenalín, je naopak prispôsobená trať na južnej strane Chopku z Kosodreviny na Krupovú.
Ako to vyzerá na trati?
Káry na južnej strane sa objednávajú v novej stanici Kosodrevina, pri ktorej začína aj trať. Roman nevedel ukryť svoje nadšenie. Stále sa smial a už sa nevedel dočkať. Dievčatá boli trochu opatrnejšie. Prvý zjazd išli veľmi pomaly, ale potom sa aj ony osmelili a už sa nebáli pustiť brzdy a užiť si poriadne rýchlu jazdu.
Trať je prašná, skalistá a kľukatá, ale práve o to je zážitok z mountain kár lepší. Káry sú prispôsobené presne na tento povrch a jazda na nich je často sprevádzaná výkrikmi radosti.
Do zátačiek sa dá jazdiť šmykom a na rovinkách zase dosahovať vysoké rýchlosti. Každý z trojice si to užil po svojom a už teraz sa zhodli, že keď pôjdu na Chopok znova, určite si jazdu na mountain kárach prídu zopakovať.
Perfektná nedeľa na Chopku
Všetci si celý deň tak užívali, že úplne zabudli na jedlo. Keď opadol adrenalín z jazdy, hlad bol čoraz nástojčivejší. Preto sa všetci tešili na svoju odmenu. Jedlo a kávičku v reštaurácii Rotunda na Chopku.
Krajší výhľad si k jedlu a kávičke ani nemohli priať. Popri jedle hodnotili svoj deň a tak sme sa ich ešte na záver spýtali:
- Ak by ste mali zažiť tento deň znova, čo by ste spravili inak?
Dada: Určite by som si so sebou zobrala viac vody, pretože po ceste z Chopku na Ďumbier nie je žiadne občerstvenie a netečie tam ani žiadny prameň, z ktorého by sa dalo napiť.
Zuzka: Zobrala by som si lepšiu obuv. Aj keď sa to všetko dalo zvládnuť v teniskách, celkom mám z nich otlaky.
Roman: Ja by som si zobral veci na prezlečenie. Myslel som si, že keď je to hrebeňovka, moc sa nespotím, ale spotil som sa teda dosť.
- Čo bol pre vás na tomto výlete najlepšie?
Dada: To pohodlie, že sme sa všade vedeli dostať lanovkou a tak sme za jeden deň toho stihli a videli omnoho viac, ako kebyže to celé ideme pešo.
Zuzka: Keďže žijem v Prahe, tak pre mňa boli rozhodne najpamätnejšie krásne výhľady na hory a údolia.
Roman: Pre mňa to boli rozhodne mountain káry - tie boli úplne že WOW!